Rodinné právo

Rozvod  a rozchod  a ich vplyv na právne vzťahy medzi partnermi
 
Rozchod je nepochybne zložitým obdobím v živote človeka, tento však nie je len o rozpade vzájomného vzťahu, ale najmä o tom, čo bude so spoločným dieťaťom a  aj majetkom , ktorý bol prípadne  nadobudnutý.  S rozpadom vzťahu sú často spojené vážne problémy vo vzájomnej komunikácií. Pokiaľ sa z Vášho vzájomného vzťahu narodili maloleté deti, je potrebné, aby súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností, ktoré pozostávajú najmä z úpravy zverenia, výživného a styku s maloletými deťmi. Rozchodom rodičov, ktorý zakladá potrebu úpravy rodičovských práv a povinností k deťom súdom, treba rozumieť stav, kedy rodičia spolu nežijú. Takéto spolužitie si však treba vykladať v širšom zmysle slova. Nejde len o prípady, kedy rodičia spolu prestanú žiť v spoločnej domácnosti ale aj o prípady, kedy síce rodičia spolu žijú v jednej domácnosti, ale nie ako rodina, zväčša sa jedná o prípady kedy medzi rodičmi vzniká konflikt ohľadne toho, kto z nich bude domácnosť, t.j. nehnuteľnosť užívať. V tomto prípade už však rodičia zväčša spoločne nehospodária o maloleté deti zabezpečujú starostlivosť oddelene. Pokiaľ ste manželmi, je nevyhnutné uviesť, že Vaše rodičovské práva a povinnosti, budú upravené v konaní o rozvod manželstva a to na čas po rozvode manželstva. V takomto prípade je nevyhnutné zaoberať sa aj úpravou práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
 
Súčasťou „rozvodového procesu“ je nepochybne aj vyporiadanie spoločného majetku „BSM“. Vyporiadanie majetku, ktorý ste spoločne nadobudli počas trvania manželstva, neriešte skôr, ako vyriešite starostlivosť o maloleté deti. V čase, kedy je podstatné sa dohodnúť na úprave práv a povinností k dieťaťu, nie je vhodné sa súčasne dohadovať aj na majetku. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že Vaše BSM zaniká až rozvodom manželstva, pokiaľ ste o zrušenie BSM nepožiadali počas trvania manželstva z osobitných dôvodov. Najskôr vyriešte deti, potom majetok. Zo skúseností vieme, že riešenie danej problematiky v totožnom čase vzájomné konflikty ešte viac stupňuje.
 
Čo robiť pred podaním návrhu na súd?
 
Deťom vysvetlite, že sa rozchádzate. Zistite ich názor najmä k otázke zverenia a styku. V prípade ak ste schopní dohodnúť sa, odporúčame uzatvorenie Písomnej rodičovskej dohody, ktorú je potrebné predložiť konajúcemu súdu na schválenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nevyhnutné, aby ste sa vedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností komplexne, rodičovskú dohodu je možné schváliť výlučne v takom prípade. Ak sa nedohodnete na jednom bode dohodnite sa na ostatných a sporný bod prenechajte rozhodnutiu súdu.
 
 
Čo musí Návrh na súd obsahovať?
 
Návrh na rozvod manželstva sa podáva na súde v obvode ktorého ste mali ako manželia posledné spoločné bydlisko. Návrh na úpravu práv a povinností sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa obvyklý pobyt. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania a osobné údaje maloletého dieťaťa. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate a opis skutkového stavu. Ďalšou dôležitou zložkou je opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov. K návrhu je potrebné pripojiť listiny na ktoré sa odvolávate.
 
Ako prebieha pojednávanie?
 
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie. V tejto fáze konania pôjde najmä o stanoviská rodičov, zisťovanie názoru dieťaťa a pomerov rodičov. Šetrenie pomerov súd vykonáva prostredníctvom USPVaR, prípadne znaleckým dokazovaním.
Súd o podanom návrhu rozhoduje rozsudkom, proti ktorému je možné podať odvolanie na krajský súd. Je nevyhnutné uviesť, že súdy v opatrovanských konaniach nie sú viazané návrhmi rodičov, a teda v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť aj iným spôsobom, ako navrhujú rodičia.
Z vyššie uvedených dôvodov je riadna príprava na súdne konanie veľmi dôležitá a je základným predpokladom pre dosiahnutie Vami požadovaného výsledku.
 
Zverenie dieťaťa
 
Otázka zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosť je jednou zo základných otázok, ktoré súd v konaní musí vyriešiť. Súd môže mal. dieťa zveriť jednému z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd musí pri rozhodovaní postupovať tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa a rovnako tak práva rodičov. Pri posudzovaní pojmu záujem dieťaťa sa berie do úvahy najmä názor dieťaťa, doterajší spôsob fungovania dieťaťa a jeho vzťah k rodičom, vzdialenosť bydlísk, možnosti rodiča postarať sa o dieťa a v neposlednom rade súd posudzuje schopnosti rodičov vzájomne komunikovať, ako aj mnoho iných faktorov. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, dolná hranica veku dieťaťa nie je presne stanovená, avšak pri posudzovaní či je možné z názoru maloletého dieťaťa vychádzať je nevyhnutné prihliadať na jeho vek či rozumovú vyspelosť.
Výživné k maloletému dieťaťu
 
V zmysle ustanovení Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom úlohou rodiča je v prvom rade zabezpečiť potreby dieťaťa a až následne tie svoje.
Výživné možno definovať ako pravidelne sa (mesačne) opakujúce plnenie, slúžiace na uspokojenie potrieb dieťaťa. Základnými kritériami pre určenia výšky výživného je životná úroveň rodiča, ktorá je hlavným kritériom pre určenie výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna. Výživné nie je len o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť na takej úrovni ako jeho rodičia. Uvedené teda znamená, že rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, bude prirodzene zaviazaný platiť viac, ako rodič, ktorý zarába pár stoviek eur a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Na druhej strane samozrejme je nevyhnutné myslieť na to, že výživné slúži na úhradu potrieb dieťaťa, nie rodiča. Z tohto dôvodu preto výživné musí byť určené v primeranej výške tak, aby z neho nebolo možné vyživovať ďalšiu osobu, napríklad rodiča. V zmysle Zákona o rodine v súčasnosti neexistuje konkrétny vzorec pre výpočet výšky výživného. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré súdy v súčasnosti, výšku výživného určujú v rozsahu 20% - 30% príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a zohľadnením ostatných kritérií. Rozhodovania prax v tejto otázke však doposiaľ nie je jednotná. Je nevyhnutné uviesť, že skutkový stav každého prípadu je veľmi individuálny a vyžaduje si posúdenie, neporovnávajte sa preto s priateľmi či susedmi.  Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Výdavky rodiča (napr. neprimerané majetkové zaťaženie úvermi či pôžičkami) pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. V zásade platí, že súd prihliadne na Vaše opodstatnené výdavky, ich odôvodnenie je preto dôležité. Majetkové pomery rodičov tvoria príjmy a výdavky. Na strane príjmov pôjde o všetky príjmy a tiež majetok väčšej hodnoty, ktorý vlastníte. Na strane výdavkov sa posudzujú bežné náklady, pôžičky a a iné. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad o Vašich majetkových pomeroch Schopnosti a možnosti rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných špecifických kritérií. Medzi tieto patrí aj tzv. posúdenie možností a schopností povinného rodiča. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie prax v určitej oblasti či možnosť rodiča uplatniť sa v danom odbore s ohľadom na jeho vek či zdravotný stav. Takéto posúdenie sa uplatňuje najmä pri rodičoch, ktorí bezdôvodne nepracujú, či z určitého dôvodu dosahujú neprimerane nízky príjem.  Minimálne výživné je v zmysle Zákona o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, výživné, v prípade zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča určené byť musí. Zákon o rodine však pripúšťa, v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, že toto určené byť nemusí, avšak v prípade ak sa rodičia na tom dohodnú alebo je v ich príjmoch výrazný nepomer, súd aj počas trvania striedavej starostlivosti výživné určiť môže na tzv. dorovnanie životnej úrovne druhého rodiča.
 
Úprava styku
 
Styk s dieťaťom sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti a slúži na vytvorenie, udržanie a rozvoj vzájomných citových väzieb rodiča s dieťaťom. Styk rodiča s dieťaťom môže byť fixne upravený alebo nemusí byť upravený vôbec, v takom prípade súd o styku rodiča s dieťaťom rozhodne tak, že tento neupravuje, resp. zostane neobmedzený. Nevýhodou takéhoto výroku je však nemožnosť domáhať sa výkonu rozhodnutia v prípade ak druhý rodič v styku s dieťaťom bráni. Výhodou je, že rodičia nie sú obmedzený fixným časom styku v zmysle rozhodnutia. Bežná úprava styku znamená, že súd vo výrokoch rozhodnutia zadefinuje presný čas realizácie styku tak, aby táto úprava bola vykonateľná (z obsahu výroku musí byť zrejmé, kedy a za akých podmienok sa bude styk realizovať). Z tzv. bežné styku však existujú určité výnimky ktorými sa upravuje realizácia styku počas napríklad, prázdnin či sviatkov. Výhodou úpravy styku je, že medzi rodičmi sú dané presne zadefinované pravidlá, čím sa eliminuje riziko ďalších vzájomných nezhôd a rovnako tak, v prípade porušovania rozhodnutia sa môže rodič domáhať výkonu tohto rozhodnutia.
 
Disponujete Rozsudkom, čo ďalej?
 
Odovzdávanie a preberanie dieťaťa, by malo prebiehať bez vzájomných konfliktov, nakoľko tieto zanechávajú výraznú stopu na maloletom dieťati. Súdne rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k deťom možno zmeniť ak sa zmenia pomery, resp. ak sa rozhodnutie nerealizuje alebo úprava v zmysle rozhodnutia nefunguje a nie je v záujme dieťaťa. V takomto prípade je potrebné domáhať sa zmeny rozhodnutia v požadovanej časti na príslušnom súde. Dodržiavajte splatnosť výživného. Odporúčame, úhrady realizovať tak, aby ste vždy disponovali dokladom o zaplatení výživného (poštová poukážka, výpis z účtu, prehlásenie druhého rodiča), vyhnete sa tak riziku trestného stíhania. Vyživovacia povinnosť plnoletosťou dieťaťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť zaniká až v čase, kedy je dieťa schopné samé sa živiť. V prípade ak máte výživné určené súdom, je potrebné, aby ste sa s návrhom na jeho zrušenie obrátili na príslušný súd. Plnoletosťou však zaniká právo rodiča dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok ako aj preberať za neho splátky výživného. Toto právo dosiahnutím plnoletosti prešlo priamo na dieťa. V prípade ak ste spokojní s výrokmi rozhodnutia, avšak toto sa nerealizuje z dôvodov na strane druhého rodiča, je nevyhnutné domáhať sa výkonu tohto rozhodnutia podaním návrhu na príslušnom súde.
 
Neviete či sa dať zastúpiť advokátom?
 
Súdne konania v oblasti rodinného práva sú nepochybne jednými z tých najcitlivejších tém pre každého. Zastúpenie advokátom síce nie je povinné, ale jednoznačne je pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám advokát  vie pomôcť predovšetkým ako podpora, či radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete. Viem Vám poskytnúť právne rady v súlade so zákonom tak, aby bol čo najlepšie naplnený a zachovaný záujem Vášho dieťaťa. Kvalifikované právne zastúpenie môže výrazne skrátiť dĺžku trvania konania a súčasne zvýšiť šance na dosiahnutie vytýčených cieľov a toho, čo je v najlepšom záujme Vašich detí.
 
 
 
JUDr. Zuzana Mutalová
advokátsky koncipient
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o.