Rozhovor s FORBES
AK Birošová: Právna pomoc musí sledovať spravodlivé usporiadanie veci
Dobrý advokát sa nevyznačuje len znalosťou práva, ale musí byť aj dobrým psychológom. V krízových situáciách musí vidieť nové príležitosti.
Vybraný citát: „Právne nevedomie spoločnosti a nedôvera v právny štát komplikuje advokátom výkon ich profesie.“
Ako vnímate súčasnú krízu vo vzťahu k právnym službám?
Krízy sa v spoločnosti cyklicky vyskytujú. Politická, ekonomická či súčasná pandemická, každá odhalí najslabšie články v systéme. Vlády urýchlene prinášajú rad nových právnych úprav pre látanie dier. To prináša rad zmien bez ich aplikačnej znalosti, s čím sa musíme vysporiadať. Každá kríza otvára súčasne nové príležitosti. Čo mi však najviac chýba je poučenie z kríz a systematický legislatívny proces následne..
Čo máte konkrétne na mysli?
Na Slovensku máme dve krízy súčasne. Globálnu pandemickú a krízu nedôvery spoločnosti v právny štát. Denne široká verejnosť číta o zatváraní sudcov, advokátov, policajtov, o domnelej sprivatizovanej spravodlivosti. Ako má potom nový klient u vás hľadať dôveru? Zároveň príde s požiadavkou o právnu radu týkajúcu sa nových zákonov vzniknutých takzvanou pandemickou legislatívou, kde chýba aplikačná prax, aj jednotný a jednoznačný výklad zákonodarcu na to, ako ich uviesť do reálneho života.
Aké je podľa vás východisko z danej situácie?
Vravievalo sa, že kde sa stretnú dvaja právnici, vzniknú minimálne tri právne názory. Akákoľvek zmena prináša pozitívne, aj negatívne dopady. My máme veľký tímo advokátov, ekonómov, využívame skúsenosti znalcov pre jednotlivé oblasti a pri hľadaní problému sa snažíme každý vyjadriť svoj názor, až následne rozhodneme o riešení. Takáto odborná diskusia mi chýba medzi jednotlivými právnickými profesiami pri zavádzaní veľkých systémových zmien, napríklad zmene súdnej mapy.
Nesúhlasíte s navrhovanou úpravou súdnej mapy?
j Ako advokátka som zažila mnoho zmien. Zmenu politického systému, štátoprávneho usporiadania, územnosprávneho členenia. So všetkými sme sa vždy naučili žiť . Za najväčšiu chybu považujem, že štát zavádza zmeny z pozície sily. Nechcem vylúčiť dobrý úmysel pri reformách justície, ale bez odbornej diskusie a primeraného času na ich zavedenie vzniká viac komplikácií ako benefitov.
Čím si vysvetľujete takúto neochotu, resp. chýbajúcu odbornú diskusiu?
Pri riešení právneho problému sa snažím najskôr sledovať spravodlivé usporiadanie veci sporu, až následne cestu ako sa k vytýčenému cieľu dopracovať. Sú advokáti, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu a znalosť zákona využili v neprospech iného. Môžeme polemizovať, či advokátska komora zasiahla rýchlo a účinne proti takýmto čiernym ovciam. Advokát musí byť klientovi často aj dobrým psychológom, nesmie podľahnúť mainstremu médií. To nás však v súčasnosti vytláča na pomyselný okraj spoločnosti, čo nie je spravodlivé. Tým možno aj zdôvodniť, prečo názor advokátskej obce býva vytláčaný a stretnutia s nami ako toxické a škodiace spoločnosti.
Dobrý advokát sa nevyznačuje len znalosťou práva, ale musí byť aj dobrým psychológom. V krízových situáciách musí vidieť nové príležitosti.
Vybraný citát: „Právne nevedomie spoločnosti a nedôvera v právny štát komplikuje advokátom výkon ich profesie.“
Ako vnímate súčasnú krízu vo vzťahu k právnym službám?
Krízy sa v spoločnosti cyklicky vyskytujú. Politická, ekonomická či súčasná pandemická, každá odhalí najslabšie články v systéme. Vlády urýchlene prinášajú rad nových právnych úprav pre látanie dier. To prináša rad zmien bez ich aplikačnej znalosti, s čím sa musíme vysporiadať. Každá kríza otvára súčasne nové príležitosti. Čo mi však najviac chýba je poučenie z kríz a systematický legislatívny proces následne..
Čo máte konkrétne na mysli?
Na Slovensku máme dve krízy súčasne. Globálnu pandemickú a krízu nedôvery spoločnosti v právny štát. Denne široká verejnosť číta o zatváraní sudcov, advokátov, policajtov, o domnelej sprivatizovanej spravodlivosti. Ako má potom nový klient u vás hľadať dôveru? Zároveň príde s požiadavkou o právnu radu týkajúcu sa nových zákonov vzniknutých takzvanou pandemickou legislatívou, kde chýba aplikačná prax, aj jednotný a jednoznačný výklad zákonodarcu na to, ako ich uviesť do reálneho života.
Aké je podľa vás východisko z danej situácie?
Vravievalo sa, že kde sa stretnú dvaja právnici, vzniknú minimálne tri právne názory. Akákoľvek zmena prináša pozitívne, aj negatívne dopady. My máme veľký tímo advokátov, ekonómov, využívame skúsenosti znalcov pre jednotlivé oblasti a pri hľadaní problému sa snažíme každý vyjadriť svoj názor, až následne rozhodneme o riešení. Takáto odborná diskusia mi chýba medzi jednotlivými právnickými profesiami pri zavádzaní veľkých systémových zmien, napríklad zmene súdnej mapy.
Nesúhlasíte s navrhovanou úpravou súdnej mapy?
j Ako advokátka som zažila mnoho zmien. Zmenu politického systému, štátoprávneho usporiadania, územnosprávneho členenia. So všetkými sme sa vždy naučili žiť . Za najväčšiu chybu považujem, že štát zavádza zmeny z pozície sily. Nechcem vylúčiť dobrý úmysel pri reformách justície, ale bez odbornej diskusie a primeraného času na ich zavedenie vzniká viac komplikácií ako benefitov.
Čím si vysvetľujete takúto neochotu, resp. chýbajúcu odbornú diskusiu?
Pri riešení právneho problému sa snažím najskôr sledovať spravodlivé usporiadanie veci sporu, až následne cestu ako sa k vytýčenému cieľu dopracovať. Sú advokáti, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu a znalosť zákona využili v neprospech iného. Môžeme polemizovať, či advokátska komora zasiahla rýchlo a účinne proti takýmto čiernym ovciam. Advokát musí byť klientovi často aj dobrým psychológom, nesmie podľahnúť mainstremu médií. To nás však v súčasnosti vytláča na pomyselný okraj spoločnosti, čo nie je spravodlivé. Tým možno aj zdôvodniť, prečo názor advokátskej obce býva vytláčaný a stretnutia s nami ako toxické a škodiace spoločnosti.