Podnikateľ, banka a malý konkurz

     Ak si podnikateľ – právnická osoba vyberie ako spôsob riešenia svojich finančných problémov malý konkurz, častou otázkou je, ako bude uspokojovaná banka a aké je postavenie štatutárneho orgánu ako fyzickej osoby.

     Odpoveď na túto otázku závisí od toho, či spoločnosť, za ktorú štatutárny orgán konal, poskytla banke alebo inému veriteľovi zabezpečenie majetkom spoločnosti a tiež od toho, či štatutárny orgán ako fyzická osoba poskytol zabezpečenie pohľadávky z úveru pre banku  svojim osobným majetkom.
Ak sa jedná o zabezpečenie pohľadávky v prospech banky majetkom spoločnosti, tak banka si môže vybrať, či sa do konkurzného konania prihlási alebo nie, pretože podľa ust. § 106e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, majetok úpadcu, na ktorom  viaznu zabezpečovacie práva, podlieha malému konkurzu, ak to  ustanovuje tento zákon (167k). Podľa ust. §167k ods. 1 zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy,  ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ, podľa ods. 2, ak sa prihlási len neskorší zabezpečený veriteľ, zaťažený majetok podlieha konkurzu  iba vtedy, ak z neho možno predpokladať  uspokojenie aj zabezpečeného veriteľa s neskorším zabezpečovacím právom.
To, či majetok, na ktorom viazne zabezpečovacie právo v prospech banky prípadne iného veriteľa, bude zapísaný do konkurznej podstaty alebo nie, závisí od jeho hodnoty, ktorá sa stanovuje znaleckým posudkom. Ak by hodnota majetku presahovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky prednostného zabezpečeného veriteľa, tak takýto majetok by bol zapísaný do konkurznej podstaty a speňažovaný správcom.
 
     V praxi to znamená, ak viazne na majetku spoločnosti viacero záložných práv, teda zabezpečení, tak veritelia majú právo rozhodnúť sa, či si zrealizujú záložné právo sami prostredníctvom výkonu záložného práva (napr. dražba) mimo konkurzného konania alebo sa do konkurzu prihlásia na základe riadnej prihlášky. Ak je správcovi doručená prihláška zabezpečeného veriteľa, tak správca majetok za podmienok podľa ZKR zapíše do konkurznej podstaty a speňažuje ho on.
Pre veriteľov môže byť efektívnejšie zrealizovať si zabezpečenie prostredníctvom samostatného výkonu záložného práva, pretože takto minimalizujú náklady spojené s predajom a nemusia sa podieľať na nákladoch konkurzného konania ani na odmene správcu konkurznej podstaty a proces predaja založenej nehnuteľnosti by mohol byť kratší než v konkurznom konaní. To je výhodnejšie aj pre dlžníka – spoločnosť, pretože miera uspokojenia pre zabezpečeného veriteľa je vyššia a v prípade, že štatutárny orgán (konateľ, člen predstavenstva a iné) ručí osobne alebo svojim súkromným majetkom  za záväzok spoločnosti, tak aj jeho prípadné plnenie z titulu ručenia bude menšie a v prípade uspokojenia zabezpečeného veriteľa v plnom rozsahu nebude povinný doplácať nič. Veritelia teda môžu majetok dlžníka, na ktorom viazne záložné právo, odpredávať prostredníctvom samostatného výkonu zabezpečovacieho práva mimo konkurzného konania a to aj vtedy, ak konkurz bol zrušený alebo dlžník zanikol v súvislosti so zrušením konkurzu.
 
     Čo sa stane, ak štatutárny orgán alebo tretia osoba ručí za záväzky spoločnosti – dlžníka svojim majetkom? Patrí takýto majetok do konkurznej podstaty a kto ho speňažuje? Majetok tretej osoby teda ani štatutárneho orgánu, na ktorom viaznu  zabezpečovacie práva, malému konkurzu nepodliehajú (§ 106e ods. 2 druhá veta ZKR ). To však neznamená, že veritelia sa nemôžu ďalej domáhať úhrady svojich nezaplatených pohľadávok na majetku prípadných ručiteľov mimo konkurzného konania.

JUDr. Danica Birošová
SK